Bunka, vnútrobunkový tlak a jeho pomoc v boji proti plesniam

Takmer deväť z desiatich domácností sa už stretlo s dajakým rušivým prvkom, ktorý znižuje komfort ich bývania. Ide napríklad o hluk, vlhkosť, zatekanie alebo nedostatočné zateplenie. Jedným z najväčších problémov však ostáva pleseň. Ide o veľmi nepríjemný problém, ktorý netrápi len svojou nevzhľadnosťou. Nielenže sa bytom šíri nevábny zápach, ale plesne sú príčinou mnohých zdravotných komplikácií.

Ako však plesne vznikajú a ako si s týmto problémom poradiť?

Okrem prevencie, ktorá spočíva v správnom vetraní alebo vhodnom zateplení, je riešením protiplesňový náter. Jedným z nich je napríklad LSG, ktorého účinky vychádzajú z princípu vnútrobunkového tlaku. Na tomto mieste však predbiehame, a tak začnime od začiatku, a to doslova. Na počiatku je totiž vždy bunka.

Bunky tvoria základnú stavebnú jednotku tiel organizmov. Vnútro tvorí koncentrovaný vodný roztok rôznych látok, tzv. cytoplazma, ktorú obklopuje membrána. Bunky majú schopnosť delenia a väčšina z nich obsahuje nejaký genetický materiál. Líšia sa jednak svojou stavbou, tvarom, veľkosťou, ale aj funkciou.

Pramatka všetkých buniek, z ktorej vzišli všetky ostatné bunky, vznikla asi pred 3,5 až 3,8 miliardami rokov. Nukleové kysleliny boli v tom čase obklopené fosfolipidovou membránou. Kvapky lipidov – lipozómy – sú podľa vedcov, schopné spontánneho usporiadania do guľovitých štruktúr, z ktorých sa následne vyvinuli bunkové organizmy. Prírodný výber, teda selekcia, potom zaistil, aby prevládli bunky schopné dokonalým spôsobom replikovať svoj genetický materiál, Tieto jednoduché bunky nazývame progenoty.

Život bunky sa delí na tri domény, teda tri hlavné typy. Na prvom mieste sú baktérie, potom ide o bunky prokaryotické – archeóny a tretím typom sú eukyaryotické bunky. Prokaryotické bunky sú rádovo nižšie ako eukaryotické a majú jednoduchšiu organizáciu. Netvoria tkanivá a sú teda označované ako jednobunkové organizmy. Často žijú anaeróbne a niektoré z nich dokážu viazať vzdušný kyslík.

Štruktúra eukaryotických buniek je podstatne zložitejšia. Vznikali postupne z niekoľkých prokaryotických buniek v procese tzv. eukaryogenézy, zhruba pred 1,8 až 1,3 miliardami rokov. Rozlišujeme eukaryotické bunky húb, rastlín a živočíchov.

Bunka teda predstavuje alfu a omegu všetkého živého. V súvislosti s odstraňovaním plesní je dôležitým slovným termínom – vnútrobunkový tlak, čiže výdaj vody bunkou. Táto problematika priamo súvisí s bunkovou sústavou rastlín.

V tomto smere si treba zapamätať slovo prieduch, čo je štruktúra, ktorá sa vyskytuje na listoch väčšiny vyšších rastlín. Prieduchy pomáhajú kontrolovanej výmene plynov, najmä CO2 a O2 medzi rastlinou a okolím, a tiež s vylučovaním vody do ovzdušia.

Prieduchy tak môžeme zaradiť do tzv. prevetrávacích pletív rastlín. Väčšina rastlín môže vďaka nim regulovať veľkosť prieduchovej štrbiny. Mechanizmus otvárania a zatvárania prieduchov je založený na zmenách vnútrobunkového tlaku vo zvieracích bunkách. Tieto bunky sú vystužené celulózovými fibrilami, a to len v jednom smere. Vďaka tomu sú pružné.

Celý tento mechanizmus je založený na regulovanom príjme a výdaji vody zo zvieracích buniek. Ak zvieracie bunky sajú vodu, mení sa ich tvar a prieduch sa otvára. Naopak, pri výdaji vody sa prieduch zatvára.

Vnútrobunkový tlak je však nápomocný aj v prípade odstraňovania plesní. Technológia LSG, ktorú sme spomenuli v úvode, vychádza z princípu zmeny iontovej rovnováhy v bunkovej stene mikroorganizmu.

Naša spoločnosť A SERVIS LIPKA využíva túto technológiu predovšetkým pre jej účinnosť. LSG nanášame na očistenú, suchú plochu a po zaschnutí získa takto chránený povrch svoje funkčné centrá. Akonáhle sa k ošetrenému povrchu priblíži bunka mikroorganizmu, začnú tieto funkčné centrá neväzobne interagovať s iontami v bunkovej stene mikroorganizmu. Táto interakcia oslabí pevnosť bunkovej steny mikroorganizmu na takú úroveň, že už nedokáže udržať vnútrobunkový tlak. Následkom je pretrhnutie bunkovej steny. LSG takýmto spôsobom trvalo chráni povrch fasády proti napadnutiu mikroorganizmami. V exponovaných miestach nedochádza k zníženiu aktivity, keďže pôsobenie nie je reaktívne.

Bunky vyšších organizmov ostávajú pri kontakte s LSG nepoškodené, lebo u nich sa tento jav nedeje. LSG je tak pre tieto organizmy celkom bezpečný. Naviac neobsahuje toxické, ani prchavé látky, organické rozpúšťadlá alebo kovy. Prípravok je teda ekologický.

Povrchy oštrené náterom LSG odolávajú dažďu, vlhkosti a sú oteruvzdorné. Ich pôsobenie je však podmienené správnym postupom nanášania. Správna funkcia je zaručená len vtedy, ak náter nebol prekrytý inou látkou alebo odumretými bunkami.

Preto treba osloviť odbornú firmu, akou sme my – A SERVIS LIPKA a výsledkom bude dlhotrvajúca ochrana omietky a fasády s garanciou 4 až 6 rokov.

Naše skúsenosti a odborné postupy si overili už mnohí zákazníci. Patríme medzi popredné firmy v strednej Európe, ktoré dokážu plesne účinne a dlhodobo odstráňovať. Dôležité je, aby bol problém s názvom pleseň riešený, a najmä – riešený zavčasu.